Slobodomurárstvo a moc

1 Ovládajú slobodní murári svet?

2  Politická rola slobodného murárstva

3 Moderné slobodomurárstvo – nástroj globalizácie?

4 Vnútorné rozpory slobodomurárskeho hnutia

5 Ako nájsť odpovede na tieto protirečenia?

 

1 Ovládajú slobodní murári svet?

Nepriatelia slobodomurárstva obviňujú toto hnutie z mocenských cieľov. Poukazujú na jeho tajomstvom opradené stretnutia a tvrdia, že ich utajenosť potvrdzuje jeho panovačné úmysly.

Pritom zámerne „zabúdajú“, že jestvujú iné organizácie, ktoré si zakladajú ešte viac na udržani tajomstva ich zasadani, počnúc správnymi radami veľkých podnikov, cez rôzne kluby a „think-tanky“ (zbory poradcov), cirkevné koncily a iné zasadania vedúcich náboženských predstaviteľov, schôdzky Komunistickej internacionály, Trilaterálnej komisie a Skupiny Bildenberg, až po špionážne služby, armádne veliteľské zbory a pod. Všetky tieto organizácie dokázali, že sú lepšie vybavené na riadenie verejnej mienky, celých hospodárskych a peňažných odvetví a za určitých okolností dokonca aj štátov.

Pre tých, ktorí chcú odvrátiť pozornosť od svojho vlastného konania, je slobodné murárstvo pohodlným obetným baránkom.

Napríklad Hitler a Stalin ho očierňovali a jeho stúpencov prenasledovali, väznili a v mnohých prípadoch nechali zabiť. Viac-menej podobne postupovali všetci diktátori, okrem, čo je paradox, Fidela Castra. Stalin nemal v láske ani katolícku cirkev a posmešne sa spýtal pápeža, koľko má armádnych divízii. Vatikán má iba svoju Švajčiarsku gardu -:) ale ovplyvňuje jednu až dve miliardy veriacich (1). Slobodomurárske hnutie nemalo ani vo svojich najlepších časoch viac ako sedem miliónov členov.

Každopádne, v dobe globalizácie, v ktorej žijeme, nikto nemá dostatočnú silu na to, aby si podmanil celé ľudstvo. Aj tí, ktorí majú atómové bomby, dosť rýchlo pochopili, že sa im to nemôže podariť. Čo potom slobodní murári... (2)

 

„E pur si muove!“

2  Politická rola slobodného murárstva

Väčšina rádov (administratívne jednotky združujúce slobodných murárov) sa zameriava na duchovnú a morálnu oblasť. V Spojených štátoch amerických sa v prvom rade venujú charitatívnej činnosti. V Európe, Južnej Amerike a Afrike vyzývajú niektoré rády svojich členov, aby prejednávali aj hospodárske, právnych, politické a iné otázky, a potom zverejňujú výsledky ich zasadaní, alebo ich priamo predkladajú vládnym predstaviteľom vo svojich krajinách. Týmto spôsobom Veľká ženská lóža Francúzska prispela k prijatiu zákona o umelom prerušení tehotenstva, Veľký Orient Francúzska spolupracoval na príprave Leonettiho zákona o práve umierajúcich na dôstojný odchod zo života a pod.

Nič z toho neznamená, že slobodné murárstvo má moc. Je veľký rozdiel medzi mocou a vplyvom. O slobodných murároch sa predpokladá, že vládnu, hoci v skutočnosti nemajú moc (nemajú ako organizácia; ako jednotlivci môžu prirodzene patriť do orgánov s rozhodovacou právomocou). Zato má slobodomurárstvo vplyv, keďže odjakživa priťahovalo predstaviteľov spoločenskej elity (tzn. vzdelaných mužov a ženy, ktorí majú v bežnom živote dosť často zodpovedné postavenie). Iniciácia im pomáha zdokonaľovať sa a teda pripadne vystúpiť ešte vyššie po spoločenskom rebríčku.

Aj keď slobodné murárstvo nešíri nijaké presne vymedzené učenie, určitým spôsobom je jeho vplyv porovnateľný s univerzitami – ktoré by nikto neobviňoval z túžby po moci (3).

Pomáha slobodomurárstvo svojim členom dostať sa k moci?

Keďže do slobodomurárskeho hnutia ľudia vstupujú vo veku 40 – 50 rokov, prípadne viac, uchádzači schopní zastávať zopovedné miesta na ich už väčšinou sú. Čo sa týka karieristov, ktorí veria, že vďaka slobodnému murárstvu sa k nim dostanú, rýchlo sa zo svojho sna zobudia. Občas to vzdajú už v prvom roku členstva. Väčšinou však ďalej chodia na stretnutia svojej lóže, keďže tu objavia iné zaujímavé podnety súvisiace s iniciáciou (so zasvätením).

Zasvätenie je svojrázny proces, ktorý nabáda na osobný rozvoj a pomáha úspešne ho zavŕšiť.

Slobodomurárske chrámy sú zmenšeným modelom sveta. Ríty a symboly uľahčujú jeho pochopenie a pomáhajú sa mu prispôsobiť.

Tí, ktorí majú nadanie pre riadenie podniku, mesta, medzinárodných organizácií a pod., môžu v tomto rámci pozorovať, ako fungujú lóže a rády a potom, ak sa nechajú zvoliť do ich vedenia, sa môžu cvičiť vo vykonávaní moci. Tu ich tápanie nemá vážnejšie dôsledky a ich bratia im pomôžu napraviť chyby, ktorých sa dopustia. Práca v lóži zároveň slobodným murárom pomáha získať odstup od ich každodenného života, tzn. aj od oblasti ich činnosti, vďaka čomu sa môžu stať výkonnejší vo svojej riadiacej funkcii mimo chrámu (4).

Túto moc budú vykonávať ako jednotlivci, v rámci svojich schopností a záujmov. Prípadne sa môžu spojiť s inými slobodnými murármi, ktorí sú im blízki, ale nijaký rád ich nebude poverovať presadzovaním politického, hospodárskeho či spoločenského programu – z jednoduchého dôvodu, že slobodomurárske rády nijaký taký program nemajú. Nikdy to nebolo ich cieľom, preto sa slobodomurárske hnutie nevybavilo zodpovedajúcimi nástrojmi. Okrem toho, keďže členovia lóží predstavujú pestrofarebnú dúhu názorov, ktoré si často navzájom odporujú, slobodomurárske organizácie by boli ťažko schopné vypracovať jednoznačné projekty. Niektoré rády sa môžu vyznačovať vyššou citlivosťou k zmenám, a teda sa dajú považovať za ľavicové, alebo naopak, viac sa zameriavať na zachovávanie tradičných hodnôt, čo ich približuje k prívržencom pravice, ale to je asi všetko.

Úprimne povedané, patriť k slobodným murárom môže pomôcť otvoriť niektoré dvere: slobodné murárstvo je uznávané ako morálna autorita, čo uľahčuje styk s ľuďmi v riadiacom postavení. To však nezaručuje, že požiadavky, názory a rady predkladané rádmi, lóžami alebo ich členmi budú vypočuté.

To všetko je na míle vzdialené od totalitárnych spiknutí, z ktorých niektorí ľudia podozrievajú slobodných murárov.

„E pur si muove!“, bis repetita.

3 Moderné slobodomurárstvo – nástroj globalizácie?

 

Začiatkom 18. storočia svet vstúpil do éry prevratných zmien.

Veľkí myslitelia Londýnskej kráľovskej akadémie, ktorí sa schádzali v štyroch slobodomurárskych lóžach (tzv. „špekulatívnych“, keďže už nemali nič spoločné s „operatívnymi“ murármi – staviteľmi katedrál), mali potrebné vedomosti a intelektuálne schopnosti, aby dokázali pochopiť túto civilizačnú zmenu. Uvedomovali si narastajúcu vzájomnú závislosť všetkých ľudských bytostí, ba dokonca všetkých živých tvorov na našej planéte. Neskôr tento námet rozvinuli ekológovia (5).

V rokoch 1717 až 1723 vytvorili moderné slobodné murárstvo, nástroj umožňujúci vyrovnať sa s týmito zmenami. Inšpirovali sa pri tom všetkými predošlými kultúrami a civilizáciami. Ich lóže sa stali slobodným územím, kde sa mohli stretávať „hodnotní muži“ a diskutovať mimo vplyvu náboženstiev. Väčšina z nich, ak nie všetci, boli kresťania, ktorí nemali v úmysle spochybňovať cirkev. Predsa však, keďže svet smeroval k planetárnej civilizácii, bolo potrebné nájsť spôsob, ako porozumieť ľudstvu v celej jeho rozmanitosti, rôznorodosťou metafyzických presvedčení počnúc, dokázať ju prijať a zjednotiť ho. Náboženských vojen už bolo nad hlavu...

Pravidlo náboženskej znášanlivosti vyslovil Anderson vo svojich Starých povinnostiach slobodných murárov (tzv. Andersonova ústava), v ktorých zároveň vyjadril cieľ zjednotiť „naozajstných a dobrých ľudí, ľudí čestných a poctivých, bez ohľadu na to, ako sa môžu líšiť menom alebo presvedčením. Vďaka tomu sa murárstvo stane Stredom zjednotenia a prostriedkom na vytvorenie úzkeho a pevného priateľského puta medzi osobami, ktoré by inak ostali od seba navždy vzdialené.“

To jasne potvrdzuje vôľu usilovať sa o univerzalizmus.

Nové slobodné murárstvo zodpovedalo „duchu doby“. Preto sa rýchlo rozšírilo mimo územia Anglicka: najprv do Škótska a Francúzska a potom takmer do celého sveta. Slobodomurárstvo sa prispôsobilo podmienkam nových oblastí, v ktorých sa zakorenilo, a stalo sa veľmi rozmanitým. Táto rôznorodosť vyvolala mnohé nedorozumenia, ktoré sa dodnes nepodarilo celkom odstrániť.

Napriek tomu, že sa slobodomurárstvo rozdrobilo na množstvo prúdov, jeho hlboká spoločná štruktúra však účinkuje a všetky lóže dospievajú k rovnakému výsledku: sú miestom, kde sa ľudia najviac približujú k ideálu slobody, rovnosti a bratstva.

 

4 Vnútorné rozpory slobodomurárskeho hnutia

O to je zvláštnejšie, že tieto tri princípy sa len ťažko uplatňujú vo vzájomnom styku medzi rádmi. Podobne ako ľudstvo aj slobodné murárstvo sa rozvinulo do početných „kultúr“, ktorým sa nie vždy darí medzi sebou komunikovať. Prekážky, ktoré brzdia styk medzi rádmi, sú v rozpore s univerzalizmom zakotveným v Andersonovej ústave. Pritom všetky rády ho presvedčene hlásajú.

Väčšina slobodných murárov sa s tým zmierila, ale tieto rozpory ovplyvňujú činnosť lóží a určite nie sú zanedbateľné vo vzťahu k zmyslu iniciácie.

Iniciácia mala odjakživa a stále má trojakú úlohu: doviesť jednotlivcov k tomu, aby podstúpili nevyhnutný prechod od seba samých k iným, sprevádzať ich na tejto ceste a potvrdiť im, že sa stávajú plnoprávnymi členmi svojej skupiny (svojich skupín). Na úspešné začlenenie do nej (do nich) potrebujeme vedieť, že nás spoločnosť prijala.

Podobne ako v prípade tradičných zasvätení, aj v prípade slobodomurárskej iniciácie je cieľom prechod z „detského veku“ do dospelosti. To znamená prestať byť stredobodom (svojho) sveta a nájsť si svoje miesto v spoločnosti(ach). Človek je jednotlivec, ale zároveň tvorí takmer neoddeliteľnú súčasť rozličných spoločenských bytosti („corps social“) ako sú rodina, kmeň, podnik, mesto, národ či náboženstvo... a často je ochotný obetovať sa pre niektorú z nich, lebo ju považuje za dôležitejšiu ako seba samého.

Môže sa to zdať prirodzené, ale napriek tomu sa prechod od individualizmu k vedomiu spolupatričnosti so „spoločenskými bytosťami“ neuskutočňuje spontánne (6).

Slobodomurárstvo ako zasväcovacie (iniciačné) hnutie vyzýva svojich stúpencov, aby sa zbavili istôt o sebe, nabáda ich, aby sa oslobodili od sebectva a upustili od svojich predsudkov, pomáha im pozerať sa na seba z iného uhla, prehlbuje a niekedy aj mení ich chápanie sveta a predstavu o vesmíre.

V tradičných spoločnostiach iniciáciou prechádzala dospievajúca mládež. V našich sa zasväcovanie obracia na dospelých. V súčasnosti je najvyšším spoločenstvom, ktorého sme neoddeliteľnou súčasťou, ľudstvo: preto je cieľom slobodomurárskeho zasvätenia začlenenie uchádzačov na túto úroveň. Pokúšať sa o to v čase dospievania by bolo predčasné. (Naša spoločnosť necháva dospievajúcich, aby si s tým poradili sami. Nie vždy sa im to podarí. Časť ťažkostí, s ktorými sa stretávajú naše rodiny, podniky či štát, pramení práve odtiaľto...)

Presnejšie povedané, moderné slobodné murárstvo ponúka zasväteným možnosť pochopiť, že napriek neuveriteľnej rozmanitosti ľudstva je každý človek ich bratom či sestrou. Súčasná genetika potvrdzuje, že všetci patríme do tej istej rodiny. To v sebe obsahuje politický projekt pre celé ľudstvo, ktorý však nevyústi do rozpracovaného modelu vlády a nemá nič spoločné s túžbou po nadvláde.

Následne a vzhľadom na to, že lóže a rády predstavujú symbolický obraz sveta, by sa ich členovia mali naučiť vážiť si slobodomurárstvo vo všetkých jeho podobách . Q. E. D. Práve to bolo treba dokázať.

...

5 Ako nájsť odpovede na tieto protirečenia?

United Grand Lodge of Queensland, 2014

V priebehu tisícročí, na všetkých úrovniach spoločnosti – od rodiny až po kráľovstvo či ríšu – bol najlepší spôsob vládnutia vertikálny.

Preto je normálne, že pri svojom vzniku bola Veľká zjednotená lóža Anglicka usporiadaná týmto spôsobom. Po celej zemeguli vybudovala dokonalú pyramidálnu organizáciu, dobre členenú na národné celky, pomerne jednotnú bez toho, aby bola zmrazená jedinou, dopodrobna rozpracovanou dogmou. Patriť do tejto konfederácie jej členom poskytuje pocit hodnoty a je pochopiteľné, že si na ich príslušnosti do VZLA (UGLE) veľmi zakladajú.

Proces globalizácie, ktorý sa začal v renesancii, rozvinul v 17. a 18. storočí a dnes vrcholí, však vyžaduje aj iný, horizontálny model spoločenských, hospodárskych a politických vzťahov.

V 21. storočí nevyhnutne potrebujeme obidva systémy riadenia – vertikálny aj horizontálny. Ľudstvo vstúpilo do doby vzájomného stretu všetkých jestvujúcich civilizácií. Obchodujú spolu, vymieňajú si vedomosti, ale príliš sa od seba líšia na to, aby sa mohli prispôsobiť jedinému spôsobu života a vládnutia. Na tejto úrovni by horizontálna organizácia mohla byť výhodnejšia ako vertikálna, lebo sa vie lepšie vyrovnať s rôznorodosťou. Navyše ju oceňuje ako zdroj inšpirácie. Ak sa ľudstvo ma zjednotiť bez výnimočných pohrôm, bude treba vedieť využiť všetky poznatky, ktoré za tisícročia nazhromaždili jednotlivé krajiny a civilizácie.

U slobodomurárov tento horizontálny model uplatňujú viac-menej úspešne rády, ktoré nie sú súčasťou anglického systému. Sú menej početné, ale veľmi životaschopné. Zdá sa, že vedia lepšie prijímať sociálnu rôznorodosť a ich pracovné postupy sú rozmanitejšie. Aj tieto rády sú usporiadané vertikálne, ale vzťahy medzi lóžami a ich ústrednou správou sú dosť voľné, dohody medzi rádmi sú menej pevné a v mnohých prípadoch časovo obmedzené. Napriek tomu by sa ich členovia za nič nevzdali slobody svedomia, ani možnosti vplývať na vývoj spoločnosti. Sú na to rovnako hrdí, ako sú ich kolegovia z Veľkej zjednotenej lóže Anglicka pyšní na svoju výbornú organizovanosť a jednotu.

Vzhľadom na to, že sú „spoločenská elita“, musia slobodní murári dovŕšiť svoje hľadanie univerzálnosti postavením mostov medzi všetkými rádmi (bez toho, aby rozrýpali brehy...). To je súčasťou slobodomurárskej iniciácie.

Prečo by – podobne ako štáty, ktoré založili Organizáciu spojených národov, kde sa učia vzájomne spolupracovať (miešajúc horizontálne a vertikálne vedenie) napriek tomu, že často boli úhlavnými nepriateľmi, alebo cirkvi, ktoré sa prestali vzájomne exkomunikovať (iba ich fanatické krídla ešte stále volajú po vykynožení „nevercov“) – prečo by slobodní murári, ktorí nikdy neviedli vojny ani medzi sebou, ani mimo svojho hnutia, nemali byť schopní zjednotiť sa do celosvetovej organizácie?

Jednou z možných ciest k tomuto cieľu by mohlo byť založenie Svetovej konfederácie slobodomurárskych rádov.

Konfederácia by chránila rozmanitosť slobodomurárskych rádov a nemiešala by sa do jestvujúcich združení medzi nimi. Tak ako OSN nemení členské štáty, ani Konfederácia by nepôsobila na podstatu svojich členov. Cieľom nie je vytvoriť akýsi „nad-rád“, ale pokračovať v diele zakladateľov moderného slobodného murárstva, ktorým išlo o osvojovanie si znášanlivosti.

Uskutočniť takéto zjednotenie určite nebude ľahké, ale nie je to nemožné. Dospieť k nemu si vyžaduje pokoru a skromnosť – nepokladať sa za lepších, ako sú iní, a to ani ako jednotlivec, ani ako skupina –, múdrosť nevnucovať iným svoju pravdu, a zobudenie sa zo sna o možnosti nadvlády nad ostatnými.

V súčasnom svete stojí pred slobodomurárstvom dôležitá úloha. Vzhľadom na ňu nie sú jej vnútorné rozpory nezanedbateľný problém. Ich prekonanie je však pre „zasvätených“ dosiahnuteľné (7).

Projekt Svetovej konfederácie slobodomurárskych rádov je opísaný v časti Objasnenia tejto webovej stránky a podrobne rozpracovaný v časti Fórum.

Poznámka: Projekt vytvorenia Konfederácie vznikol v rámci diskusií, ktoré som viedol s približne šesťdesiatimi členmi slobodomurárskych organizácií v Nemecku, Anglicku, Belgicku, Francúzsku, Českej republike a na Slovensku. Za nedostatky jeho konečného znenia však nesiem zodpovednosť výlučne ja. „Urobil som, čo som mohol, nech urobí lepšie ten, kto to bude vedieť,“ mohol by som dodať slovami veľkého ruského režiséra Stanislavského.

….................

(1) http://www.lemondedesreligions.fr/savoir/plus-de-2-milliards-de-chretiens-dans-le-monde-21-12-2011-2138_110.php

(2)Slobodní murári sa radi pobavia zistením, že sú jediní, ktorí nevedia o svojej planetárnej moci.

Ak však slobodomurárstvo nemá čo skrývať, prečo sa zahaľuje tajomstvom?

V Európe slobodní murári slúžili ako obetní baránkovia katolíckej cirkvi, boľševikom a potom nacistom, ktorí ich po tisícoch deportovali a zabíjali. To vysvetľuje, prečo váhajú priznať sa k členstvu v tomto hnutí. Predsudky a nedôvera majú dlhý život... Vo Veľkej Británii a v USA, kde doposiaľ nikto nebol prenasledovaný za to, že je slobodným murárom, sa členovia lóží hrdo hlásia ku svojej príslušnosti. (Spojené štáty americké predsa len zažili protislobodomurársku vlnu začiatkom 19. storočia. Vyvolalo ju zavraždenie Williama Morgana a ďalej ju roznecovala Protislobodomurárska strana ako aj rozličné cirkvi, najmä baptistická.)

Aj v týchto krajinách je však slobodomurárstvo obklopené tajomnom, ktoré je nevyhnutná súčasť iniciačných spoločenstiev. Cesta, po ktorej vedú zasvätenca, sa neobracia len na jeho racionálne chápanie, pôsobí aj na jeho zmysly, bytostne sa dotýka celej jeho osobnosti. Preto je „zasvätenie“ osobné, intímne a nevysloviteľné, teda „tajné“.

„Isha Schwaller de Lubicz (francúzska teozofistka a egyptologička) nám vysvetľuje, že slovo ,chetaʻ, ktoré prekladáme ako ,tajomstvoʻ, nemá význam, aký sa mu zvyčajne pripisuje vo francúzštine: tzn. že je to čosi, čo chceme skryť. ,Chetaʻ skôr znamená ,nedostupnýʻ. Nedostupné je to, čoho sa nemôžeme dotknúť, čo nemôžeme dosiahnuť alebo spoznať, lebo na to nemáme dostatočné prostriedky. Nedostupný vrchol hory nie je ,skrytýʻ, pre neskúseného horolezca je však nedosiahnuteľný.“ (Marcel Spaeth Pod rúškom tajného majstra, 1990, str. 47).

To však nebráni klásť si otázku, čo sa odohráva v lóžach. A najmä, na čo vlastne slúžia? Nižšie je niekoľko úvah, ktoré sa pokúšajú na tieto otázky odpovedať.

(3) Väčšina rádov by nesúhlasila s tvrdením, že práca v lóžach môže súvisieť s organizáciou spoločnosti. To nie je ich cieľ. Práve naopak, domnievajú sa, že to narúša proces iniciácie, ktorý má ich členom pomôcť duchovne sa rozvíjať. V predchádzajúcom texte som vysvetlil – tým, že som slobodomurársku iniciáciu prirovnal k zasväcovaniu v tradičných spoločnostiach – prečo môže iniciácia prebiehať na viacerých úrovniach. Je na každom, aby si vybral tú, ktorá je (vybral tie, ktoré sú) pre neho vhodná (vhodné).

(4) Prirodzene, je to len náčrt toho, čo sa dá robiť v tomto „zmenšenom modele sveta“. Hlbšie je to rozpracované v článku Na čo vôbec môže slúžiť slobodomurárska lóža?, ktorý je v časti Úvahy tejto webovej stránky. Spôsob, akým účinkujú a pôsobia ríty a symboly, je vysvetlený v článku Slovo, umenie a symbolické myslenie.

(5) Podrobnejšie o tom v časti Úvahy tejto webovej stránky, Má ešte slobodné murárstvo v 21. storočí zmysel?

(6) V jednej z týchto „spoločenských bytostí“ môže človek zastávať úlohu mozgu, v druhej ruky, v ďalšej nohy, žalúdka, pečene alebo krvi... Prijímame to viac-menej vedome, dobrovoľne či nútene, s pocitom odovzdanosti.

Pochopiteľne, toto porovnanie je len obrazné. Stojí za zamyslenie sa, nemá sa však brať doslovne. Nijaká spoločenská bytosť nemá ako telo hlavu, srdce, obličkyi, kilogramami baktérií zodpovedných za trávenie... Delenie úloh medzi jednotlivé „orgány“ spoločenstiev jestvuje, ale zároveň sa na jeho dobrom (či zlom) fungovaní podieľa každý človek, ktorý je jeho súčasťou. Aj ten, kto prevážnu časť života vykonáva skromnú úlohu, môže obohatiť „mozog“ svojho spoločenstva. Stačí sa trochu porozhliadnuť okolo seba a o príklady nie je núdza.

Slobodomurárske lóže sú mimoriadne vhodný priestor na podobné zistenie: práca v lóžach veľmi často odhaľuje netušené schopnosti ich členov.

(7) Aj po 25 rokoch viac ako usilovného chodenia do lóží si stále myslím, že v našom svete, ktorý je obeťou honby za ziskom, nenávisti a nespočetných krvavých bojov, je slobodné murárstvo malý zázrak.

Vo všetkých lóžach a rádoch, ktoré som mohol navštíviť, bez ohľadu na to, či majú blízko k náboženstvu, alebo nie, či sa zameriavajú na metafyziku, alebo sa zaoberajú spoločenskými otázkami, či sú výlučne mužské, ženské alebo zmiešané, „regulárne“, „uznávané“ alebo nie, všade vládne rovnaké bratské ovzdušie. Prejavuje sa v tom, ako je každý ku každému pozorný, ako sa vedia počúvať, prijímať odlišné názory, a najmä vo vedomí, že svojou podstatou sú si všetci ľudia blízki.

V tomto ohľade, napriek nezhodám medzi jednotlivými rádmi, je slobodné murárstvo jednotné.

V ďalších úvahách sa pokúsim vyjadriť, ako a prečo slobodomurárstvo pracuje.

....................................................

Ak môžete prispieť na náklady spojené s prekladmi a na ich zverejnenie na Internete, vopred Vám ďakujem za dar.