Projekt Konfederácia je pokus o navrhnutie praktickej organizácie vzťahov medzi všetkými slobodomurárskymi rádmi takým spôsobom, ktorý by vylúčil akýkoľvek

  • boj o moc,
  • nadvládu jedného hnutia na druhým,
  • zasahovanie do vnútorných záležitostí rádov.

 

Vytvorenie a pôsobenie Konfederácie by nezmenilo nič na dnešnom stave rádov, ani na ich vzájomných vzťahoch za podmienky, že boli vybudované na dohode.

Naopak, Konfederácia by umožnovala vývoj slobodného murárstva k bratským stykom všetkých rádov, a neskôr k ich spolupráci na základe uznávania ich rôznorodosti.

Neide o to vytvoriť akýsi "nad-rád", ale o pokračovanie načatého diela v duchu znášanlivosti našich predchodcov. Čosi ako OSN - v priateľskejšej podobe?

Tak, ako je projekt navrhnutý, si nevyžaduje nijaké nadmerné úradníčenie.

Tento návrh Konfederácie je len teoretický model. Bude tento „stroj“ zostavený? Bude môct vzlietnuť, alebo sa aspoň plaziť? To bude závisieť od slobodomurárskej úprimnosti bratov a od schopností rádov.

Aby sa dali do pohybu, podpíšte Bratislavskú Výzvu.

1. Odpovedať na potreby našich čias

Novodobé slobodné murárstvo sa zrodilo počas Osvietenstva, v období hlbokých prevratov v západnej civilizácii a vo svete. Jeho zakladatelia, medzi ktorými boli viacerí významní vedci a filozofi, pochopili, že treba sústrediť vedomosti predchádzajúcich storočí, inšpirovať sa nimi a pomôct zrodu novej civilizácie. .

Aby k tomu prispeli, rozhodli sa vytvoriť konfederáciu svojich lóží a prepracovať svoje zasväcovacie postupy. Inšpirovali sa dedičstvom anglického a škótskeho slobodného murárstva, odkazom francúzskych a nemeckých staviteľov, príspevkami iných kultúr a predošlých civilizácií, pravdepodobne aj dielom českého mysliteľa Komenského. Preskúmali ich cez prizmu svojich náboženských, morálnych, sociálnych, politických presvedčení, ako aj názorov vychádzajúcich z ich výskumov v Kráľovskej akadémii vied. Výsledkom ich prác je akási encyklopédia poznatkov ľudstva, zhustených a zakódovaných do podoby rituálov a symbolov. Štyri londýnske lóže teda nezostali vernými kópiami svojich stredovekých predkov, ale pretvorili sa, aby mohli ísť s dobou.

V súčasnosti sa ludstvo nachádza v inom radikálnom vývojovom období týkajúcom sa celého sveta, ktoré je teda ešte zložitejšie ako za Osvietenstva. Vedci ani filozofi a iní myslitelia sa už nemôžu oprieť o jednotné videnie sveta a vesmíru. Z toho vyplýva, že ak si chceme uchovať nádej v schopnosť ludstva čeliť ťažkostiam, vyvolaným ekologickým, demografickým tlakom a „globalizáciou“, tak treba vo všetkých oblastiach uprednostnovať slobodu myslenia a mnohostrannosť prístupov. Druhá podmienka úspechu je, že nositelia tejto nádeje budú vedieť spolupracovať.

Slobodné murárstvo je o hľadaní jednoty. Jednoty človeka s tým, čo ho presahuje, a naopak. Hermes Trismegistos napísal na Smaragdovej doske: To, čo je hore, je to isté, ako to, čo je dolu, aby boli dosiahnuté zázraky Jedinej veci... Potreba jednoty v dnešnom svete neprotirečí tomuto pradávnemu zmyslu iniciácie, ale ho osvetľuje z iného uhla.

Dejiny novodobého slobodného murárstva sa prihovárajú za rôznorodosť rádov a za ich zjednotenie.

2. Navrhovaný postup

Projekt Konfederácia predostretý nižšie je pokus o vytvorenie organizácie umožnujúcej všetkým rádom lepšie sa spoznať, chovať sa navzájom ako rovní s rovnými a podieľať sa na budovaní mosta, ktorý ich spojí.

Prvá podmienka úspechu tohoto pokusu je nezačínať vyhlásením, či ten, alebo iný rád zodpovedá, alebo nezodpovedá „jediným platným pravidlám“, ale prijať ako samozrejmosť, že slobodné murárstvo sa v priebehu storočí vyvíjalo a bude tak robiť aj nadalej4. Často kritizovaná mnohotvárnosť slobodných murárstiev sa naopak môže považovať za kladnú. Podporuje rôznorodosť prístupov, ktorá je, rovnako ako biodiverzita, potrebná pre zachovanie života na zemi.

Ak potom, ked sa lepšie spoznajú a budú sa navzájom uznávať, väcšina členov všetkých rádov dôjde k záveru, že vzhľadom na okolnosti by bolo vhodné vypracovať novú podobu slobodného murárstva, ktorá bude platiť pre všetkých, prečo by nie, ale to nie je zámer tohto projektu. V tomto momente dejín je „jednota v rôznorodosti“ vzácna hodnota, ktorú treba rozvíjať a chrániť.

Projekt Konfederácia nie je prvým pokusom o zasypanie priepasti medzi slobodomurárskymi rádmi. Väčšina predchádzajúcich pokusov narazila na pokušenie nakloniť misky váh v prospech jedného z rádov. To nefunguje. A nijakému zo združení rádov sa nepodarilo presadiť sa ako celosvetové.

V demokratických štátoch našli politickí protivníci prostriedok, ako medzi sebou zápoliť, a zároven si vážiť jeden druhého. Cirkvi sa zmierili s nevyhnutnosťou „mierového spolunažívania“, a pritom nestratili svoju podstatu. Tak či onak, aj slobodní murári sa budú musieť naučiť spolupracovať bez toho, aby sa vzdali rôznorodosti svojich hnutí.

3. Opis Konfederácie

Svet je kniha a tí, ktorí necestujú, z nej čítajú iba jednu stránku.

Svätý Augustín

Boj sa čitateľa jedinej knihy!

Seneca

 

 

a) VŠEOBECNÝ RÁMEC A ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ
  1. Po vstupe do Konfederácie si všetky rády zachovajú svoju dnešnú podobu a budú pokracovať vo svojej ceste v rámci svojej vlastnej organizácie.
  2. Všetky členské rády prijmú základný princíp Konfederácie, ktorým je uznávanie ostatných rádov a vôľa spolupracovať s nimi v bratskom duchu na slobodomurárskom zasvätení podľa pravidiel popísaných nižšie2 Rády sa vzdajú možnosti „vyobcovať“ iné členské rády. Ak by niektorý člen zradil hlavné zásady a postupy slobodného murárstva, ktoré z nich vyplývajú, bude môct byt vylúcený len po spoločnom rozhodnutí všetkých ostatných rádov, alebo aspon ich prevažnej väcšiny.
  3. Konfederácia a jej vedenie nebudú mať nijakú možnosť zasahovať do pôsobenia členských rádov a lóží.
  4.  Okrem iných prostriedkov, navrhnutých nižšie, umožnujúcich dosiahnut tieto ciele, by mala Konfederácia prijať zásadu, že bratia, a sestry môžu slobodne navštevovať lóže všetkých členských rádov počas rituálnych prác.
  5.  Napriek tomu bude mať každá lóža právo určiť tajnou voľbou, opakovanou každé tri roky, či im sprístupní všetky rituálne práce, alebo iba niektoré, najmenej jednu za rok. Svoje rozhodnutie bude zverejnovať na pozvánkach na tieto stretnutia. Jej vnútorné pravidlá spresnia podmienky prípadného udeľovania slova návštevníkom.3

Dokonca aj v krajnom prípade, keby sa všetky lóže jedného rádu rozhodli, že ponechajú zatvorené všetky svoje rituálne práce s výnimkou jednej ročne, a to pre členov niektorých, alebo dokonca pre všetkých členov iných rádov patriacich do Konfederácie, toto rozhodnutie by nemohlo íst proti zásade vzájomnej úcty jej členov a proti vôli spolupracovať v bratskom duchu na úrovni Konfederácie. Po uznaní tohoto pravidla si možno predstaviť, že niektorá lóža sa rozhodne pracovať len so svojimi vlastnými členmi bez toho, aby to znamenalo jej nepriatelstvo k ostatným, alebo opovrhovanie nimi.

b) VZNIK

Prvý krok k vytvoreniu Konfederácie sa urobí v rámci predbežných rozhovorov veľmajstrov (predsedov) najvýznamnejších rádov dvoch hlavných prúdov slobodného murárstva, ktorí súhlasia s predošlými úvahami. Tieto rozhovory nebudú mať pre ich rády nijaký záväzný charakter. Rády sa rozhodnú neskôr, v rámci svojich valných zhromaždení, ci sa stanú členmi Konfederácie.

Predstavitelia rádov nadviažu tieto styky bez toho, že by cakali na všeobecnú zhodu názorov na Konfederáciu. Po prvých predbežných rozhovoroch prípadne rozhodnú, že pozvú aj predstaviteľov ostatných slobodomurárskych mocností, ktorých úcast rovnako nezaviaže ich rády.

Ak sa po týchto prípravných stretnutiach dohodnú na založení Výboru veľmajstrov, ako je opísaný nižšie, požiadajú svoje rády o povolenie stať sa jeho členmi4

 

c) ZLOŽENIE

Konfederácia sa skladá zo všetkých slobodomurárskych rádov na svete, ktoré prijímajú jej zásady a pravidlá a splňajú nasledujúce podmienky:

  • Budú do nej môct vstúpiť všetky rády, ktoré boli vytvorené pod záštitou jedného alebo viacerých slobodomurárskych rádov a sú uznávané najmenej 33 rádmi v troch alebo viacerých štátoch.
  • Pre rády, ktoré jestvujú dlhšie ako jedno storočie, postací splniť druhú podmienku.
  • Výbor neskôr doplní tieto pravidlá (pozrite nižšie) a urcí, ako sa budú prijímať rády, ktoré ešte neexistujú dostatočné dlho na to, aby mohli splniť predchádzajúce podmienky. 5

Vzhladom na ciele Konfederácie a skutočnost, že jej vedenie nebude mať za úlohu, a nebude mať ani možnost zasahovať do pôsobenia rádov, všetky budú zastúpené v jej riadiacich orgánoch rovnakým počtom predstavitelov, nezávisle na ich velkosti. Tieto orgány nebudú miestom rozhodovania (táto úloha pripadne valným zhromaždeniam Konfederácie), ich úlohou bude podporovať vzájomné poznanie a porozumenie rádov a ich členov.

 

d) ORGANIZÁCIA KONFEDERÁCIE

Výbor Veľmajstrov a Rada bádateľov

Vytvorenie

Konfederáciu riadi Výbor, zložený z Veľmajstrov (predsedov) vo funkcii všetkých členských rádov. 6

Výbor má nasledujúce úlohy:

  • stanoviť pravidlá, podla ktorých sa budú konať jeho schôdze,
  • ustáliť zásady a vypracovať pravidlá pôsobenia Konfederácie a jej spravovania,
  • urciť podmienky organizácie Ustanovujúceho zhromaždenia a valných zhromaždení Konfederácie
  • hladať penažné zdroje pre Konfederáciu,,
  • ustanoviť prvú Radu bádateľov, ktorá bude neskôr menovaná rádmi,
  • zvolať Ustanovujúce zhromaždenie Konfederácie a potom valné zhromaždenia,
  • usporadúvať a viest zhromaždenia Konfederácie,
  • rozhodovať o prijatí nových rádov,
  • navrhovať vylúcenie členov, ktorí nedodržiavajú zásady a pravidlá Konfederácie,
  • udržiavať styky s rádmi, ktoré nie sú súčastou Konfederácie.

Výbor má nasledujúce práva:

Po zvolaní Ustanovujúceho zhromaždenia Konfederácie a po jej založení budú mať členovia Výboru právo zúcastnovať sa na všetkých rituálnych prácach lóží všetkých členských rádov, nezávisle od ich príslušnosti do ktoréhokolvek z nich. Lóže tomu nebudú môct odporovať.

Počas prác akéhokolvek iného rádu ako svojho vlastného, ale aj počas zhromaždení Konfederácie, budú sedieť na Oriente odetí do svojich záster a stúh slobodomurárskych hodnostárov, doplnených symbolom pripomínajúcim ich príslušnost k Výboru.

V lóžach budú mať právo na slovo počas prípadných rozhovorov o Konfederácii, a výlucne len pri tejto príležitosti. Toto právo bude platiť dokonca aj v prípade, že lóža nemá vo zvyku prijímať vo svojom chráme návštevníkov rádu, ku ktorému patrí dotycný Veľmajster, alebo ak nepripúšta zásahy návštevníkov do diskusie7

Rada bádateľov

Vytvorenie

Výbor ustanoví Radu bádateľov tak, že v každom ráde vyberietroch majstrov schopných podielať sa na štúdiu zásad, rituálov a pracovných postupov rádov.

Rada urcí pravidla svojich schôdzí.

Počas prípravy založenia Konfederácie bude Rada študovať rády, ktoré poskytli svojim Veľmajstrom (predsedom) právo zúcastniť sa na cinnosti prvého Výboru. Správu o svojom výskume prednesie počas Ustanovujúceho zhromaždenia Konfederácie. Neskôr bude skúmať členské rády.

Počas Ustanovujúceho zhromaždenia bude mať každý rád možnost vyjadriť súhlas s menovaním svojich prvých zástupcov do Rady bádateľov, alebo ich nahradiť tromi inými majstrami schopnými zastavať túto úlohu. Vymenuje ich podla svojich zvycajných pravidiel výberu hodnostárov.

Mandát bádateľovpotrvá šest rokov, bude sa dať predlžiť za rovnakých podmienok.

Ak niektorý rád považuje za nevyhnutné odvolať jedného zo svojich zástupcov v Rade pred vypršaním jeho mandátu a nahradiť ho iným zodpovedajúcim majstrom, urobí to po predbežnej dohode s Výborom a po získaní jeho súhlasu.

Rada má nasledujúce úlohy:

  • pomáhať svojimi radami Výboru plniť jeho úlohy,
  • skúmať slobodomurársku povahu a prax členov Konfederácie, 8
  • posúdiť, z pohladu historického a slobodomurárskeho, pravidlá pôsobenia Konfederácie, navrhnuté Výborom, ktorému Rada odovzdá svoje komentáre,
  • pozorovať, ci administrácia Konfederácie koná v súlade so svojou slobodomurárskou povahou a zaslať svoje postrehy Výboru,
  • vypracovať rituál, ktorý sa bude používať počas prvých valných zhromaždení volených predstavitelov rádov.

Za týmto úcelom sa bude inšpirovať Andersonovou Ústavou z roku 1723 a spoločnými bodmi jestvujúcich rituálov, vynechajúc zásady a pravidlá, ktoré dnes rozdelujú slobodné murárstvo. Tento rituál nebude vyjadrovať nijakú diskrimináciu, pretože by odporovala duchu bratstva, ani nijaké náboženské presvedcenie. Rozumie sa, že rády samotné môžu, ak je to ich zvykom, od svojich členov nadalej vyžadovať vieru v stvoritelský princíp9

Vzhladom na ciele a obsah zhromaždení Konfederácie, má tento rituál ulahciť, povzbudiť a zabezpeciť bratskú výmenu názorov medzi vyslanými bratmi a sestrami, a takisto demokratické rozhodovanie.

Rada prerokuje rituál s Výborom, ktorý potom schváli jeho konecnú podobu10

Rada má nasledujúce práva:

Od Ustanovujúceho zhromaždenia Konfederácie bude mať Rada, rovnako ako Výbor, právo vstupovať do všetkých lóží, ale jej členovia budú prítomní iba ako pozorovatelia a nebudú do prác nijako zasahovať.

Vzhladom na svoju nestrannosť nebudú nosiť symbol rádu, ku ktorému patria. Mohli by byť odetí v dlhých plášťoch zviazaných v páse povrazom s dvanástimi uzlami, symbolizujúcimi bratstvo a vôlu povzniest sa. Ak to Rada a Výbor budú považovať za užitočné, ich hlava by mohla byt zahalená kapucnou11.

e) ZHROMAŽDENIA KONFEDERÁCIE

Zhromaždenia Konfederácie budú pracovať „na odhalení tajomstva bytia“ a „na výskume miesta cloveka v spoločnosti v duchu všeobecného bratstva“.12

Častosť zhromaždení

Ustanovujúce zhromaždenie Konfederácie zvolá Výbor po ukoncení svojich prípravných prác a prác Rady.

Každý rád bude zastúpený 9 delegátmi, ktorých si vyberie podla obvyklých pravidiel volby svojich zástupcov.

Výbor bude informovať úcastníkov o svojich prácach a predloží im na hlasovanie svoj návrh naspôsob organizácie prvých troch valných zhromaždení Konfederácie.

Správa Výboru a výsledok hlasovania budú sprístupnené lóžam všetkých členských rádov.

Predstavitel Rady podá správu o jej cinnostia vysvetlí, preco si jej členovia myslia, že Konfederácia je v súlade s dejinami a hodnotami slobodného murárstva.

Jeho správa bude rovnako sprístupnená lóžam všetkých členských rádov..

Tri roky po tomto Ustanovujúcom zhromaždení zvolá Výbor valné zhromaždenie.

Výbor bude informovať zástupcov o svojej práci.

Každý člen Výboru podá krátku správu o cinnosti svojho rádu, ústne alebo písomne. Zhromaždenie sa k týmto správam nebude vyjadrovať. Bude môct rozhodnút o sprístupnení týchto správ, alebo ich písomného zhrnutia všetkým rádom a lóžam.

Jeden z členov Výboru bude zhromaždenie informovať o stykoch s ostatnými slobodomurárskymi mocnostami, ktoré síce nie sú súcastou Konfederácie, ale udržiavajú s nou bratské vztahy. Podá aj správu o prípadnom nepriatelskom správaní iných rádov.

Predstavitel Rady podá správu o jej cinnosti a prednesie jej pohlad na iniciacnú povahu, filozofické zameranie a charitatívnu cinnost Konfederácie. Bude môct upozorniť na prípadné porušenie pravidiel, nebude však menovať narušitelov. Zhromaždenie sa k týmto informáciám nebude vyjadrovať. Rozhodne o prípadnom sprístupnení písomného súhrnu týchto prác rádom a lóžam.

Päť rokov po Ustanovujúcom zhromaždení zvolá Výbor druhé valné zhromaždenie, ktoré si vypočuje nasledujúce správy:

  • Správu Výboru o svojej činnosti.
  • Krátke správy členov Výboru o činnosti ich rádov. 13Zhromaždenie o nich bude môct diskutovať, nebude však o ničom hlasovať. Súhrn týchto správ bude sprístupnený všetkým lóžam Konfederácie a lóže budú diskutovať o správe, ktorá sa týka ich rádu.
  • Správu členov Rady o súlade cinnosti Konfederácie a jej rádov so základnými pravidlami slobodného murárstva. Budú môct upozorniť na prípadné porušenia pravidiel bez vymenovania previnilcov. Zhromaždenie o tom bude diskutovať bez hlasovania. Súhrn bude sprístupnený všetkým lóžam Konfederácie.
  • Správu Výboru o jeho stykoch so slobodomurárskymi mocnosťami mimo Konfederácie. Výbor predstaví rády uchádzajúce sa o vstup do Konfederácie a prípadne navrhne vylúčenie niektorých členov. Zhromaždenie o tom rozhodne hlasovaním.

Od tohto zhromaždenia Konfederácie môžu Výbor a Rada navrhnúť rádom:

  • námety prác, na ktorých by sa mohli podielať všetky lóže, pričom však ich účasť nebude povinná,
  • usporiadanie verejných podujatí Konfederácie.

Tieto návrhy sa uskutočnia iba vtedy, ak ich odsúhlasí väcšina rádov a ak nijaký rád nevyužije proti niektorému z týchto návrhov svoje právo veta. Rády sa budú môct zdržať hlasovania.

Písomný súhrn všetkých prác bude sprístupnený lóžam všetkých rádov.

Sedem rokov po Ustanovujúcom zhromaždení Konfederácie zvolá Výbor tretie valné zhromaždenie, ktoré si vypočuje štyri správy Výboru a Rady ako počas predchádzajúceho zhromaždenia, bude o nich diskutovať a hlasovať o rozhodnutiach týkajúcich sa celej Konfederácie.

Výbor a Rada môžu rádom navrhnúť námety prác, verejných vyhlásení, prijatie rádov uchádzajúcich sa o členstvo, prípadné vylúcenie členov nedodržiavajúcich pravidlá Konfederácie. Tieto body sa budú preberať podla rovnakých podmienok, ako na predchádzajúcom valnom zhromaždení.

Tretie valné zhromaždenie bude rokovať a potom rozhodne tajným hlasovaním:

  • o konečnom znení všeobecných pravidiel Konfederácie,
  • o konečnej podobe rituálov zhromaždení Konfederácie.

Písomný súhrn všetkých prác bude sprístupnený lóžam všetkých rádov.

Deväť rokov: Ak sa to ukáže potrebné, Výbor môže zvolať nové valné zhromaždenie, poverené vyriešením otázok, ktoré zostali otvorené po predchádzajúcom zhromaždení a/alebo diskusiou o prípadných nových tažkostiach.

Po siedmich (alebo po deviatich rokoch) sa bude cyklus zhromaždení opakovať každé tri roky podla programu zhromaždenia zo siedmeho roku, ako je opísané vyššie.

Miesta zhromaždení

Výbor a Rada určia miesta valných zhromaždení Konfederácie.

Vzhladom na ciele Konfederácie, jej povahu a úlohy, pridelené valnému zhromaždeniu, tieto schôdze sa budú môct, a mali by sa konať vždy v inej krajine.

Zastúpenie rádov na valných zhromaždeniach

Výbor a Rada navrhnú Ustanovujúcemu zhromaždeniu Konfederácie pravidlá zastupovania rádov na budúcich valných zhromaždeniach. Delegáti o nich budú hlasovať a ich rozhodnutie bude platiť pre prvé tri valné zhromaždenia.

Vzhladom na počet rádov, ktoré by mali byt členmi Konfederácie, sa počas valných zhromaždení nebude dať uplatnovať pravidlo „jedna lóža, jeden zástupca“, ale to nevylučuje možnost, že všetky lóže sa na nich zúčastnia vďaka využitiu nových komunikačných technológií. V takom prípade by sa rozhodnutia o niektorých otázkach mohli prijímať podla pravidla „jedna lóža, jeden hlas“.

Výbor bude môct navrhnút Ustanovujúcemu zhromaždeniu a trom prvým valným zhromaždeniam technické prostriedky, umožnujúce ich prípadne spojiť s lóžami počas ich priebehu.

Bezprostredne po založení Konfederácie by jej mohol predsedať veľmajster Veľkej zjednotenej lóže Anglicka a po ňom veľmajster Veľkého Orientu Francúzska. Po nich by predsedníctvo zaisťoval striedavo jeden z rádov, ktoré VZLA uznáva, a po ňom zase jeden z tých, ktoré neuznáva.Toto predsedníctvo by bolo iba čestné, bez vykonnej moci, ale zároveň by bolo logické uctiť si najstarších členov Konfederácie.

Rituály zhromaždení

Ustanovujúce zhromaždenie a dve prvé valné zhromaždenia sa odohrajú podľa dočasných riťuálov a pravidiel vytvorených Výborom a Radou.

Pred tretím valným zhromaždením budú pravidlá organizácie a dočasné rituály prediskutované v lóžach členských rádov Konfederácie a následne obohatené o ich príspevky. Rada ich vezme na vedomie, prerokuje ich s Výborom a spíše nové texty, ktoré budú predložené na hlasovanie na tretom valnom zhromaždení.

Valné zhromaždenie rozhodne o ich prijatí, prípadne ich pozmení a doplní, alebo ich ešte raz pošle lóžam na preskúmanie.

 

FORUM: diskusia o užitočnosti Svetovej konfederácie slobodomurárskych rádov


 


Poznámky 

1Tieto organizácie jestvujú inde a každý sa môže stať ich členom bez toho, aby prešiel cez slobodné murárstvo.
Poznámka pre každý prípad: iniciačná povaha slobodného murárstva nevylučuje dobročinnosť, ani nárysy o spoločenských otázkach, pretože aj jedno, aj druhé sa môžu podielať na zasväcujúcom postupe. (O tomto názore podrobnejšie ďalej.)

2Úsilie o zjednotenie dvoch prúdov slobodného murárstva neznamená, že Konfederácia musí prijať akúkolvek skupinu, ktorá sa chváli menom „slobodné murárstvo“ bez toho, aby mala niečo spoločné s európskou zasväcujúcou tradíciou: pozrite dalej kapitolu o spôsobe nadobudnutia členstva. .

3Tento zjednocujúci postoj umožní lóžam rôznych rádov, ktoré po tom túžia, spolupracovať, ale z opatrnosti to v súčasnosti nerobia. .

4Väcšina rádov udržiava viac alebo menej oficiálne, viac alebo menej pravidelné vztahy, a dokonca aj Velká zjednotená lóža Anglicka dnes uznáva ženské slobodné murárstvo, hoci sestry nadalej nepripúšta do svojich chrámov. Všetky rády teda môžu prijať navrhovanú zmenu svojich zásad, ktorými sa riadi ich uznávanie iných rádov. Kedže sa však slobodné murárstvo žije v lóži a každá lóža má právo viest svoje práce slobodne (pod podmienkou, že neopusti pravidlá a tradície svojho rádu), iba lóže samotné budú môct rozhodnút, do akej miery sa cítia byt pripravené, aby otvorili svoje dvere príslušníkom iných rádov. Stanoviť to určite nebude úlohou Konfederácie.

5Toto pravidlo, obmedzujúce prvé vstupy na známe rády, má za cieľ  zjednodušiť rokovania, ktoré budú pochopiteľne jednoduchšie s niekoľkými desiatkami účastníkov, ako so všetkými 250 jestvujúcimi rádmi.

6Toto jednoduché pravidlo zabráni akémukoľvek „boju“ o zvolenie do Výboru.

7Členovia Výboru sa musia zúčastnovať na prácach lóží, aby si urobili názor o povahe rádov, vysvetlili organizáciu a pravidlá Konfederácie a, ak je to potrebné, aby ju obhajovali.

8Počas prípravného obdobia budú tieto výskumy len teoretické, bez účasti bádateľov na prácach lóží. 

9Pri zrode novodobého slobodného murárstva bol výraz Veľký architekt vesmíru symbol (podla Goetheho „v slobodnom murárstve je všetko symbol“), neskôr sa stal označením viery, jej synonymom. Niektoré Rády prijali tento vývin, iné nie. Konfederácia nemá za úlohu zasahovať do tejto diskusie.

10Bádatelia skúmajú a radia, veľmajstri riadia.

11Členovia Rady sú iba pozorovatelia, ich prítomnosť musí byt nenápadná. Ich odev by teda nemal niesť odlišujúce znaky rádov. Zdá sa tiež, že by bolo vhodné, aspon na začiatku existencie Konfederácie, znížiť rozdiel vnímania mužského / ženského rodu Radcov.
Ak sa tento návrh ujme, akákoľvek prípadná zmena bude musieť byt schválená valným zhromaždením Konfederácie.

12V každej spoločnosti, vrátane slobodného murárstva, znamená zasvätenie prechod z „detstva do dospelosti“, teda jednotlivca do spoločnosti, a chce vyjadriť miesto človeka vo vesmíre. Všetky rády uznávajú tento dvojitý účel, aj ked sa navzájom líšia tým, že uprednostňujú jednu alebo druhú čast zasväcujúceho postupu.

13Tieto správy by tiež mohli byť zaslané delegátom vopred, aby ostalo viac času na diskusiu.

FORUM o užitočnosti Svetovej konfederácie slobodomurárskych rádov