temple

Kameň nepotrebuje byť niečím iným ako kameňom. Ak sa však zoskupí s inými kameňmi, stane sa chrámom. Saint-Exupéry 

Ľudia stavajú priveľa múrov a nie dosť mostov. Isaac Newton

 

VÝZVA NA ZJEDNOTENIE všetkých slobodných murárov

  1. Cieľ projektu Konfederácia
    1. Pôvodný zámer a zmysel novodobého slobodného murárstva
    2. Slobodné murárstvo sa zrodilo jednotné
      1. Príčiny rozštiepenia
      2. Povaha rozštiepenia
      3. Kamene sváru
    3. Zjednotiť – v úcte k rôznorodosti
      1. Cieľ: Preklenúť priepasť
      2. Podmienka úspechu: Úcta
      3. Prostriedky: Podpísať a šíriť Výzvu
    4. Paradox 21. storočia
  2. Projekt Konfederácia : opis
  3. Budovať jednotu je nevyhnutné, vznešené a krásne
  4. Výhrady, vyjadrené počas diskusií, ktoré predchádzali zverejneniu projektu: Pozrite Fórum.
  5. Pôvod Výzvy
    1. Dejiny: tri etapy
    2. Odkiaľ pochádza názov Výzva?
    3. Životopis jej autora
      1. civilný
      2. slobodomurársky
      3. jeho nárysy:
        1. Načo vôbec slúži slobodomurárska lóža?
        2. Slovo, umenie a symbolické myslenie
        3. Zasväcovanie žien a zmiešané rády
        4. Iniciačný ráz nárysov o spoločenských otázkach.
  6. Poďakovanie
  7. Dokumentácia
    1. Slobodné murárstvo: povedali ste „univerzálne“? od Juliana Reesa (UGLE – Veľká zjednotená lóža Anglicka)
    2. Andersonova ústava a jej úpravy
    3. Projekt Konfederácia
outil

Ak chcete poskytnúť peňažný príspevok na vypracovanie týchto internetových stránok, na preklady a podporiť ich udržanie na internete po niekoľko rokov, vopred vám ďakujem. Peter Bú

Bezpečnosť platby je zaručená systémom PayPal.

mains

 

Bratislavská výzva na zjednotenie všetkých slobodných murárov

Novodobé slobodné murárstvo zachováva starobylé tradície zasväcovania. Navyše má za cieľ slobodu myslenia a všeobecné bratstvo v duchu úcty k ľudskej rôznorodosti.

Andersonova Ústava z roku 1723, ktorá je spoločná pre všetky slobodomurárske hnutia, to vyjadruje nasledovne:

ZEDNÁŘ JE VÁZÁN příslušností k Rádu, aby byl poslušen mravního zákona; jestliže správně pochopil Umění, nebude nikdy hloupý atheista, ani bezbožný nedouk. Byli-li v dávných dobách zednáři povinni vyznávati náboženství svého národa, nechť bylo jakékoliv, jest nyní uznáváno za mnohem správnější, aby vyznávali ono náboženství, v němž jsou všichni lidé zajedno, neboť ponechává každému jeho přesvědčení: totiž aby byli dobří a poctiví muži, čestní a spravedliví, nechť se různí vyznáním nebo přesvědčením; proto jest zednářství pojítkem a prostředkem k založení věrného přátelství mezi těmi, kteří by si jinak byli zůstali cizími.

My, slobodní murári, chceme uskutočniť tento ideál.

V jeho mene žiadame našich volených predstaviteľov, aby prekonali svoje nezhody a postavili most ponad priepasť, ktorá oddeľuje slobodomurárske rády (obediencie) už takmer storočie.

Preto hlasujeme za vytvorenie Svetovej konfederácie slobodomurárskych rádov, slobodných, nezávislých, rovných v práve a bratských.

 
 

loge

 

 

A. Odôvodnenie projektu Konfederácia

1. Pôvodný zámer novodobého slobodného murárstva a jeho zmysel

tableauNovodobé slobodné murárstvo sa zrodilo na začiatku 18. storočia, v období Osvietenstva, rozhodnutím štyroch londýnskych lóží, pozostávajúcich z popredných mysliteľov svojej doby. Viacerí z nich boli členmi Royal Society of London for the Improvement of Natural Knowledge (Londýnska kráľovská spoločnosť pre prirodzené poznanie) založenej v roku 1660, teda Akadémie vied a filozofie.
Členovia týchto štyroch lóží boli zároveň veriaci a vedci. Nechceli vytvoriť nové náboženstvo, ani zápoliť s tým, do ktorého patrili, ale chceli vytvoriť územie, na ktorom by mohli hľadať poznanie v úplnej slobode, bez toho, aby sa im do toho miešala cirkev, kráľ, alebo ktokoľvek iný.

Tradičné zasväcovacie postupy mali za účel pomôcť novým členom spoločnosti začleniť sa do nej a nadobudnúť schopnosť prežiť. Odovzdávali im vedomosti predchádzajúcich generácii, vrátane ich metafyzických presvedčení, ako nemenné pravdy. Autori Ústavy si mysleli, že vo chvíli, keď sa civilizácia stáva celosvetovou, nijaké poznanie už nemohlo a nemalo byť považované za konečné. Kritické skúmanie všetkých poznatkov (za hranicami akejkoľvek dogmy), nazhromaždených predchádzajúcimi civilizáciami, považovali za nevyhnutnú podmienku oslobodenia ľudskej tvorivosti a zjednotenia ľudstva v spoločnom úsilí. Svet sa stal takým zložitým, že iba združenie všetkých síl im dávalo a nám ponúka nádej, že budeme schopní odpovedať na výzvy času.

Všetky lóže a slobodomurárske rády by teda mali smerovať k jednote, a zároveň uznávať vzájomnú rôznorodosť. „Slobodný murár v slobodnej lóži...“ Treba zasypať priepasť, ktorá už takmer jedno storočie, možno dlhšie, rozdeľuje slobodné murárstvo na dva veľké prúdy: „vyhradený“ (ktorý jeho prívrženci nazývajú „právoplatný“ (= regulárny) a „otvorený“ (ktorý sa sám rád označuje ako „nedogmatický“).2
 
Nenapísal svätý Ján, ktorého majú slobodomurári zvlášť radi: V dome Otca je viacero príbytkov ?

2. Slobodné murárstvo sa zrodilo jednotné

a) Príčiny rozštiepenia
Po zverejnení Ústavy sa slobodomurárske hnutie rýchlo rozšírilo vo Veľkej Británii, vo Francúzsku, neskôr v Amerike a vo zvyšku sveta. Jeho staršie podoby nadobudli novú životnú energiu. Ako sa však rozširovalo, nevyhnutne sa prispôsobovalo miestnym podmienkam a stávalo sa teda rôznorodé. Základy ostali rovnaké a všetci slobodní murári dodnes uznávajú ako podstatu svojho hnutia Andersonovu Ústavu, napriek tomu však tento vývoj začal po niekoľkých desaťročiach hĺbiť priepasť medzi dvoma hlavnými prúdmi hnutia.
b) Povaha rozštiepenia
Súčasné slobodné murárstvo sa rozdeľuje na dva veľké prúdy, ktoré by mohli byť opísané ako „otvorený“ a „vyhradený“. Stýkajú sa málo, aj keď oba majú za cieľ zasväcovanie (v zmysle iniciácia), považujú symbolické myslenie za veľmi dôležité, používajú rituály, ktoré sú si navzájom blízke, a sú organizované podobným spôsobom.
Ak sa chcete oboznámiť s názorom významného člena Veľkej zjednotenej lóže Anglicka (UGLE), Juliana Reesa, na tento rozkol, kliknite sem
c) Kamene sváru
Vzťahy medzi „vyhradenými“ a „otvorenými“ rádmi narážajú hlavne na dve prekážky:
  • zasväcovanie žien, alebo presnejšie pripustenie sestier na stĺpy mužských lóží, pretože dnes dokonca aj Veľká zjednotená lóža Anglicka (UGLE) uznáva platnosť ženskej iniciácie,
  • viera v Boha alebo akúkoľvek inú predstavu vyjadrujúcu náboženský princíp jediného stvoriteľa (mimochodom, ak niektorí dnešní vedci môžu túto myšlienku jedinečnosti zdroja vesmíru zdieľať, iní o nej pochybujú). Pre zakladateľov novodobého slobodného murárstva bol Veľký architekt vesmíru symbolom (v slobodnom murárstve „všetko je symbol“), ale neskôr sa stal označením viery, jej synonymom, teda "znakom". Symboly sú otvorené, kým znaky opisujú, spresňujú, vyhraničujú, ale aj rozdeľujú...
Nech už sú akokoľvek dôležité, tieto dve otázky nemajú veľa spoločného s projektom Konfederácia v podobe, v akej je predostretý na týchto stránkach.
Cieľom tohto projektu nie je presvedčiť rády, aby zasväcovali ženy, alebo pokračovali v ich nezasväcovaní, prijímali ich alebo ich neprijímali vo svojich chrámoch, ani rozhodnúť o otázke, či slobodní murári musia byť veriaci, alebo môžu byť neveriaci. Vo vzťahu k projektu Konfederácia, tieto otázky, ako aj iné, menej dôležité sporné body, môžu zostať otvorené. Nemali by brániť jej založeniu.
Všeobecne sa predpokladá, že Rády, "uznané" Veľkou zjednotenou anglickou lóžou (UGLE), sú si všetky podobné, kým "otvorené" Rády sú rôznorodé. V skutočnosti sa UGLE, ktorá odmieta akýkolvek rasizmus, veľmi liši od niektorých severoamerických obediencii, ktoré neuznávajú Prince Hall Grand Lodge, zloženú z Afro-Američanov. V strednej Európe môže ateista patriť do "pravidelnej" lóže, zatiaľ čo v Spojených štátoch sa to zdá byť vylúčené. Atd. Ak sa "právoplatné" obediencie navzájom uznávajú napriek týmto rozdielom, prečo by nemohli konať podobne v pomere k "otvoreným" Rádom?

 

3. Zjednotiť, a zároveň uznávať rôznorodosť

ecusson--Tento návrh spolupráce medzi rádmi má za cieľ:
  • uskutočnenie slobodomurárskeho hesla „spájať, čo je roztratené“ v mene „všeobecného bratstva“,
  • posilnenie vierohodnosti slobodného murárstva v očiach jeho členov i verejnej mienky dôsledným uplatnením týchto dvoch hlavných zásad,
  • potvrdenie iniciačnej povahy slobodného murárstva, ktoré nie je ani cirkvou, ani politickou stranou, ani odborným združením, ani hospodárskou nátlakovou skupinou, ani dobročinnou organizáciou, ani inou svetskou inštitúciou3
  • obohatenie všetkých členov Konfederácie využitím objavov, súvisiacich s iniciačnou povahou slobodného murárstva, ktoré boli urobené od roku 1723 až dodnes lóžami a rádmi v Európe, Spojených štátoch a inde,
  • pokračovanie v rozvoji „otvorených“ a „vyhradených“ rádov, aby si slobodné murárstvo vďaka svojej rôznorodosti zachovalo v celom rozsahu schopnosť prispieť k „zlepšeniu človeka a spoločnosti“, a to dokonca aj počas obdobia „globalizácie“, teda vzájomného prenikania civilizácií v celosvetovom meradle.
a) Cieľ: Zasypať priepasť
Cieľom Konfederácie určite nie je uniformovať svojich členov a ešte menej vytvoriť nový „super-rád“.
Pre uskutočnenie tohto projektu ani nie je potrebné rozhádzať šachovnicu vzťahov medzi rádmi.
Ide len o to, presvedčiť vedúcich predstaviteľov obidvoch prúdov, aby sa navzájom stýkali ako slobodní murári a umožnili bádateľom voľne skúmať všetky rády. Na to im treba poskytnúť možnosť zúčastňovať sa na rituálnych prácach všetkých rádov, nezávisle od ich osobnej príslušnosti. To podporí vzájomné porozumenie a mohlo by pomôcť prehĺbiť slobodomurársku prax a jej teoretické poznanie.
Po prijatí týchto dvoch zásad bude činnosť rádov pokračovať podľa ich vlastných tradícií a presvedčenia.
Každá lóža sa sama rozhodne vo vzťahu k návštevníkom a návštevníčkam podľa pravidla, ktoré je navrhnuté nižšie.
b) Podmienka úspechu: Úcta
Projekt Konfederácia je výzvou zasypať priepasť, ktorá oddeľuje slobodomurárske hnutia, nič iné.
Andersonova Ústava vyplýva z potreby slobody vedeckého, filozofického a ezoterického bádania jej autorov a obsahuje úžasnú výzvu na znášanlivosť. To, že v roku 1723, po viacerých desaťročiach náboženských vojen napísali nasledujúce, si zaslúži veľký obdiv:
ZEDNÁř JE VÁZÁN příslušností k Rádu, aby byl poslušen mravního zákona; jestliže správně pochopil Umění, nebude nikdy hloupý atheista, ani bezbožný nedouk.
Byli-li v dávných dobách zednáři povinni vyznávati náboženství svého národa, nechť bylo
jakékoliv, jest nyní uznáváno za mnohem správnější, aby vyznávali ono náboženství, v němž jsou všichni lidé zajedno, neboť ponechávákaždému jeho přesvědčení: totiž aby byli dobří a poctiví muži, čestní a spravedliví, nechť se různí vyznáním nebo přesvědčením; proto jest zednářství pojítkem a prostředkem k založení věrného přátelství mezi těmi, kteří by si jinak byli zůstali cizími.
Buďme hodní svojich predchodcov! Vyjadrime úctu k svojim predkom a k budúcim generáciám tým, že vdýchneme život do rituálu Reťaze jednoty:
Táto reťaz, ktorá nás spája v čase a v priestore, k nám prichádza z minulosti a smeruje do budúcnosti.
Ňou sme pripojení k rádu našich predkov, ňou sa musia zjednotiť slobodní murári všetkých rítov a všetkých krajín.
Túto pravdu, ktorú sme získali v chráme, chceme šíriť aj mimo neho.
c) Prostriedky: Podpísať a šíriť Bratislavskú výzvu
Podpíšte Bratislavskú výzvu
na zjednotenie všetkých slobodných murárov
  • šírte odkaz na tieto internetové stránky vo svojom ráde aj v iných, vo svojej krajine aj mimo nej,
  • vyzvite svojich bratov a sestry slobodomurárov, aby tak robili aj oni,
  • upriamte pozornosť predsedníctva vášho rádu na tento projekt,
  • obohaťte fórum týchto internetových stránok o svoje úvahy,
  • predneste nárys o Konfederácii vo svojom ateliéri,
  • zúčastňujte sa na diskusných fórach lóží, ktorých je na internete čoraz viac,
  • napíšte článok do svojich slobodomurárskych časopisov.
Dokážte, že aj činnosť jednotlivca môže mať vplyv.
Ďakujem Vám a posielam srdečný bratský pozdrav.
Peter Bú
 

4. Paradox 21. storočia

Napriek všetkým krvavým vojnám, ktoré sa počas uplynulých storočí viedli v mene viery, a atentátom, ktoré niektorí teroristi skúšajú odôvodniť podobne ešte aj dnes, už nijaká cirkev nezatracuje ostatné, ani nezatvára dvere veriacim iných náboženstiev. Slobodní murári by mohli nasledovať tieto pokusy o zmierenie sa o to ľahšie, že nikdy neviedli bratovražedné vojny.
Nezhody medzi rádmi sa začali koncom 18. storočia z politických a náboženských dôvodov, prehĺbili sa v 19. storočí a v roku 1929 skameneli do dnešnej podoby. Odporujú ideálu zakladateľov novodobého slobodného murárstva „spájať, čo je roztratené“ a „nastoliť všeobecné bratstvo čestných ľudí“.
Oba prúdy definovali svoje zákony a dodržiavajú ich, čo je správne. Nezabúdajú však, že každý zákon sa musí čítať, komentovať a chápať v súvislosti s konkrétnymi podmienkami, za ktorých sa ma uplatňovať? V opačnom prípade by boli súdy, sudcovia, prokurátori a advokáti zbytoční, stačili by väzenskí dozorcovia a kati! Cirkvi tvrdia, že predstavujú božský zákon, ale aj tak berú do úvahy okolnosti, za ktorých ho mohli ich veriaci porušiť...
Každý úprimný slobodný murár by mal pociťovať ako poníženie priepasť medzi „právoplatnými“ (regulárnymi) a ostatnými radmi. Toto delenie nezodpovedá našej dobe. Naopak, svet sa musí zjednotiť a slobodní murári by mali byt príkladom.
Ak sa chcete oboznámiť s názorom významného člena Veľkej zjednotenej lóže Anglicka (UGLE), Juliana Reesa, na tento rozkol: kliknite sem.
 

B) Projekt Konfederácia

Muse_de_Cluny_-_la_cour_4__gargouille_-_PB

 

Svet je kniha a tí, ktorí necestujú, z nej čítajú iba jednu stránku.

Svätý Augustín

Boj sa čitateľa jedinej knihy!

Seneka

Pokračovanie.   

........................................................


 

C. Budovať jednotu je nevyhnutné, vznešené a krásne

Symboles-maonniques---photo-PB-3Tvárou v tvár k skúškam,
ktoré čakajú ľudstvo v dnešnej dobe „globalizácie“ vzhľadom na:

  • rýchlo rastúcu demografiu,
  • plytvanie surovinami, energiami a inými prírodnými zdrojmi,
  • znečisťovanie životného prostredia,
  • zmenšovanie biodiverzity,
  • priveľmi nerovnomerné rozdelenie bohatstva medzi ľuďmi a štátmi,
  • peňažnú špekuláciu, ktorá sa stala nekontrolovateľná,
  • početné pokusy o nadvládu nad inými krajinami,
  • zbrane masového ničenia,
  • všetky ostatné prostriedky terorizovania protivníkov,
  • hrozbu ďalšej svetovej vojny,
    ľudstvo potrebuje spojiť svoje sily v duchu bratstva.

My, slobodní murári, chceme byť príkladom.

Chceme byť základom nového humanizmu.

Ponúknime svetu náš ideál všeobecného bratstva,
ktorý nás spája v čase a priestore, prichádza k nám z minulosti a smeruje do budúcnosti.
Týmto ideálom sme spojení s reťazou našich predkov,
nim sa musia zjednotiť slobodní murári všetkých rítov a všetkých krajín.

Žiadame vedúcich predstaviteľov, aby sa povzniesli nad svoje nezhody a vybudovali most ponad priepasť, ktorá rozdeľuje slobodomurárske rády.

Spojme svoje sily, aby sme konali účinnejšie,
každý jednotlivo na mieste, kde žije, vo svojej oblasti pôsobenia,
a spoločne ako slobodní murári.
...

Lidská bytost je součástí celku, který nazýváme: vesmír. Část, omezená v čase a prostoru. Človek se skoumá, své myšlenky a pocity, jako něco oddělené od zbytku, co je cosi jako optický klam jeho vědomi. Tato iluze je pro nás druh vězení, které nás omezuje na naše osobní touhy a na náklonnost k několika lidem z našeho okolí. Naším úkolem musí být vysvobodit se z tohoto vězení rozšířením okruhu našeho soucítení na všechny živé bytosti a na celou přírodu v její kráse.
Albert Einstein


Každý atom, ktorý je mnou, je rovnako aj tebou.
Walt Whitman

 

D. Výhrady vyjadrené počas diskusií predchádzajúcich zverejneniu tohto projektu: Pozrite Fórum.

E.Pôvod Bratislavskej výzvy na zjednotenie všetkých slobodných murárov

Bratislava_-_temple_de_Humanizmus-_P_Bu1. Dejiny: tri etapy

V roku 2007 a 2008 viedli české a slovenské Veľké lóže a Veľké Orienty dlhé diskusie o povahe svojich organizácií. Vytvorili výskumnú skupinu, ktorá porovnala ich rituály a s veľkým prekvapením zistila, že medzi nimi nie sú výrazné rozdiely. Preštudovala ich vzájomnú prax a niektorým jej členom sa zdalo, že ich rády by sa mohli navzájom uznávať ako plnoprávne slobodomurárske organizácie. Tieto mladé rády, ktoré znovu vznikli vďaka pádu Berlínskeho múru (1989) po polstoročí „spánku“, vnútenom nepriateľmi slobodného murárstva, boli však príliš slabé a nedokázali tento zámer uskutočniť. Väčšina sa rozhodla, že sa zleje do spoločnej slobodomurárskej organizácie pod záštitou Veľkej zjednotenej lóže Anglicka.

Zúčastnil som sa týchto rozhovorov a postupne som zostavil prvú podobu návrhu Konfederácie. Na začiatku sa týkala iba Strednej Európy. Medzi slovenskými a českými bratmi sa o nej dosť veľa diskutovalo, prepísal som ju, doplnil, preložil do francúzštiny, potom opäť obohatil vďaka asi tridsiatke francúzskych, anglických a švajčiarskych bratov a sestier. Tento sled úvah dal zrod druhej verzii projektu, o ktorej sa opäť diskutovalo, potom tretej a štvrtej, ktorú teraz predkladám na širšiu debatu.

2. Odkiaľ pochádza názov Bratislavská výzva?

Objasňuje to veľmi nečakaný úryvok z nasledujúceho románu: 

Radšej by som bol zostal sám. Žiaľ, Peter vošiel do vlhkej miestnosti a prišiel si sadnúť medzi Gilberta a mňa.

Je to Parížan z Veľkého Orientu, pôvodom zo Slovenska. Je jedným z tých murárov, ktorí žijú v utópii. Théo ich nazýva „naši urýchľovači častíc“. Čím sú ich sny šialenejšie, tým viac im ich vášeň dáva krídla a energiu. Peter by nám chcel nechať podpísať slávnostnú výzvu, aby sa slobodomurársky univerzalizmus zhmotnil v európskej slobodomurárskej organizácii, ktorá by obsahovala všetky európske rády, dokonca aj rády kojotov. Gilbert to odmieta. Zo zásady. Hovorí, že iniciatíva na tento projekt, ktorá k nám prichádza od člena Veľkého Orientu Francúzska, je odsúdená na neúspech.

Ja som ju sľúbil podpísať, hoci petícia nezodpovedá metóde lóží, a navrhol som, aby bola nazvaná „Bratislavská výzva“. Takto by pochádzala odinakiaľ, hlavne nie z Veľkého Orientu Francúzska, lebo všetko, čo sme za posledných tridsať rokov navrhli, stroskotalo. V tomto bode s Gilbertom súhlasím.

Hneď sa mi za to poriadne vysmial. Nech sa stanem ctihodným majstrom malej lóže v Provensálsku, to áno, bravo, to schvaľuje, ale aby som sa miešal do veľkých medzirádových záležitostí, to nie. Každý na svojom mieste! Nestačím na ne. Nepovedal, prečo. Bolo to urážlivé a dokonca veľmi ponižujúce pre Petra aj pre mňa. Žiadna iniciatíva pochádzajúca od nás nemôže uspieť. Bolo by potrebné ísť rokovať do Londýna, ktorý by nám odpovedal, že nejestvujeme.

Petra to vôbec nerozrušilo. Chce a získa dvadsaťtisíc podpisov, uisťuje nás. S podpismi našich sestier, prirodzene. V každom prípade s mojím podpisom. A ak sa treba zaobísť bez Angličanov, zaobídeme sa bez nich.

V tej chvíli vstúpil do vlhkej miestnosti Louis Jamet a Gilberta to poriadne prekvapilo. Z jeho hľadiska nie som na úrovni Louisa Jameta, univerzitného profesora. Čo teda môžeme spolu mať?

Peter sa hneď z ohľaduplnosti vzdialil. Gilbert, on, sa zavŕtal.

Úryvok zo „slobodomurárskeho detektívneho románu“ od Jeana Verduna, bývalého veľmajstra Veľkej lóže Francúzska: Prípad Luberon, knižné vydanie vo vydavateľstve Luc Pire, Belgicko, alebo http://www.jeanverdun.com/luberon.htm časť 12, strana 209.

Ako šok, tento odsek bol pre mňa naozajstný šok. Nápad na petíciu pochádza od Jeana Verduna, v rozhovore s ním mi vôbec nenapadlo tvrdiť, že získam 20000 podpisov, a Jean mi nesľúbil svoj podpis. Nadchlo ma však, že na tento projekt nezabudol a zmienil sa o ňom vo svojom románe. Prirodzene, som šťastný z dobrej mienky, ktorú sa mi v ňom podarilo vzbudiť počas nášho prvého a doposiaľ jediného stretnutia.

Ak Jean Verdun, tento veľký slobodný murár, podporuje môj návrh Svetovej konfederácie slobodomurárskych rádov,
ak sa o tejto myšlienke vyjadrilo rovnako priaznivo niekoľko iných osobností
z Veľkej zjednotenej lóže Anglicka (UGLE),
z „právoplatného“ švajčiarskeho rádu ALPINA,
z Veľkej lóže Francúzska (GLF),
z Veľkého Orientu Francúzska (GODF),
z Veľkej ženskej lóže Francúzska (GLFF),
z Veľkej Lóže Českej Republiky (VLCR)
a niekoľkých desiatok ďalších bratov a sestier,
tak tento projekt osvetľuje zásvit nádeje.


3. Životopis autora Bratislavskej výzvy:

a) Svetské CV

Peter avec ses parents 300 dpi

Narodený dňa 26. 5. 1940 v Bratislave, Slovensko, ženatý, dve deti.
Štúdium na Divadelnej fakulte VŠMU, odbor história a teória, Bratislava, Československo (1957 – 1962).
Doktorská práca o Stanislavského teórii hereckého umenia na Slovenskej akadémii vied v Bratislave (1963 – 1968), neskôr štúdium tretieho stupňa o politike a kultúre v ZSSR na Inštitúte slovanských štúdií, Sorbonna, Paríž, Francúzsko (1968 – 1972).
Literárny poradca a usporiadateľ zájazdov početných divadelných súborov vo Francúzsku a v zahraničí (1972 – 1981, 1986 – 2008), projekty a študijné práce pre Centre Pompidou, Paríž (1979 – 1980), Ministerstvo kultúry Francúzska (1980 – 1981), Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (1999 – 2003) atď., dramaturg zodpovedný za divadelný program v Dome kultúry v Rennes (1982 – 1984), projekt kultúrnej výmeny so Slovenskom v rámci kandidatúry Marseille na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013 (2007 – 2008). Marseille vyhralo súťaž a delí sa o titul so slovenským mestom Košice.
Umelecký riaditeľ mnohých divadelných, najmä pantomimických festivalov, ako aj festivalov pouličných predstavení vo Francúzsku a inde (1976 - 2006), napríklad Gaukler v Kolíne nad Rýnom (1976), Mímovia a klauni na festivale „in“ v Avignone (1977), Mímovia a klauni, De Blauwe Zaal, Utrecht (1977), Paris - Barcelone - Modena (1982), Dehors / Dedans v Tours (1983 - 1986), Mimos v Périgueux (1987 - 2002), Paris - Fête du Forum (1989), Idéklic v Moirans en Montagne (1990 – 1994), Mimica No Acarte, Lisabon (1990), Bratislava - Brno - Praha (1991), Teatro Europeo, Turín (2003 – 2006).
Divadelný kritik v Československu a vo Francúzsku (1960 – 1982), redaktor novín Gestes (1992 – 2002), ktoré sa venovali pohybovému divadlu.
Autor hry Všetky tie somárstva o ženách (Toutes ces âneries sur les femmes, www.aneries-sur-les-femmes.fr, aj v slovenčine), v spolupráci s Benoît Vitse (2010 – 11).

b) Slobodomurárske CV

Zasvätený 17. 5. 1991 v lóži La Bonne Foi v Oriente Saint Germain en Laye, tovarišom 20. 03. 1992 a majstrom 30. 04. 1993. V jeseni 1995 povýšený na štvrtý stupeň Starého a uznaného škótskeho rítu v Oriente Praha, potom na štrnásty a na osemnásty stupeň v Ennéade, Orient Saint Germain en Laye, rovnaký rítus.

8.mája 1993 založil lóžu Humanizmus, Orient Bratislava, GODF (Veľký Orient Francúzska). Po tri roky zastával hodnosť Ctihodného majstra, potom Dverníka. V roku 1999 zvolený za Čestného ctihodného majstra. 1/03/2009 sa Humanizmus stal lóžou číslo 1 Veľkej Lóže Slovenska.

Prispieva do slobodomurárskych časopisov Humanizmus a Reťaz jednoty (GODF), Slobodomurár (Veľká lóža Slovenska), Alpina (Veľká lóža Švajčiarska) a inde. Projekt Konfederácia, 2007 – 2011.

Vnesenie svetla slobodného murárstva na Slovensko:

V roku 1992 ma Jacques Oréfice, zástupca veľmajstra V.O.F. pre zahraničné styky, vyzval, aby som pomohol bratom z Prahy v ich úsilí obnoviť slobodné murárstvo v Československu. V tom čase sa práve Československo delilo na dva štáty, a tak som sa pri obnovovaní hnutia na Slovensku rýchlo ocitol sám.

Zapáliť znova svetlo slobodného murárstva na Slovensku nebolo zvlášť ľahké po polstoročí jeho ohovárania a zákazov, najskôr fašistickým režimom, ktorý bol nastolený počas 2. svetovej vojny, potom ďalším, stalinským zriadením totalitného rázu, k čomu ešte pridala svoju hrsť predsudkov katolícka cirkev. Všetky slobodomurárske stopy boli zmazané. Pritom slobodné murárstvo na tomto území jestvovalo takmer dve storočia.

Aby bolo možné vybudovať ho, musel som najprv

  • zmenšiť nedôveru vlády a verejnosti, teda usporiadať tlačové besedy, pristať na rozhovory v televízii, rádiu a novinách,
  • viesť verejné diskusie,
  • udržiavať osobné a listové styky s asi dvesto záujemcami o vstup,
  • preložiť rituály,
  • nakresliť plány a dať vyrobiť priateľovi scénografovi veľmi pekné predmety na vybavenie chrámu,
  • získať pre lóžu celú knižnicu slobodomurárskej literatúry vo francúzštine, angličtine, nemčine, taliančine, ruštine a maďarčine (texty v slovenčine a češtine sa v tom čase nedali nájsť),
  • hľadať nakladateľov, ochotných vytlačiť knihy o slobodnom murárstve, na prvom mieste klasický Slobodomurársky symbolizmus od Julesa Bouchera, ktorý vyšiel v češtine v roku 1998, a Slobodní murári, stavitelia svetla od Daniela Beresniaka, v slovenčine v roku 2002,
  • pripraviť a uskutočniť 8. 5. 1993 pod záštitou V.O.F. a v prítomnosti francúzskych, belgických, rakúskych a českých delegácií, vnesenie svetla do ctihodnej lóže Humanizmus a na druhý deň zasvätiť prvých štyroch slovenských bratov,
  • hľadať miesta pre naše pravidelné rituálne práce,
  • viesť lóžu po prvé tri roky,
  • pomáhať potom udržať ju v chode,
  • vypracovať v spolupráci s A. M. internetovú stránku www.humanizmus.sk a starať sa o ňu až do jari 2008,
  • zabezpečiť výmenné zájazdy medzi lóžou Humanizmus a lóžami vo Francúzsku, Rakúsku a Maďarsku.

V roku 2009 vystúpila Lóža Humanizmus zo zväzku V.O.F., aby sa mohla pod záštitou Veľkej zjednotenej lóže Anglicka (UGLE) podieľať na založení Veľkej lóže Slovenska.

(Podrobné dejiny boli uverejnené v La Chaîne d’Union, GODF, Paríž, č. 18 – 19.)

Moje pracovné vyťaženie na poli slobodného murárstva na Slovensku z veľkej časti vysvetľuje, prečo som vo svojej materskej lóži La Bonne Foi v Saint Germain en Laye zastával iba jednu volenú funkciu, a to Veľký znalec od roku 1999 do roku 2001. V roku 2008 som bol zvolený do Národnej komisie pre úvahy o trvalo udržateľnom rozvoji.

c) Nárysy:

[Späť na obsah]

F. Poďakovanie

Vrúcne ďakujem všetkým bratom a sestrám, ktorí mi v rokoch 2007 – 2011 pomohli vypracovať projekt Konfederácia, za pozornosť, ktorú mu venovali, za kritiku a návrhy, ktoré vyjadrili.

Vopred ďakujem tým, ktorí si budú ochotní prečítať tento projekt, podpísať Bratislavskú výzvu na zjednotenie všetkých slobodných murárov, šíriť ju medzi ostatnými bratmi a sestrami, prispieť k diskusii o tomto projekte a o zmysle novodobého slobodného murárstva.

Preklad textov slovenským podnikom Translata bol čiastočne (15%) uhradený istým bratom, ktorý si praje zostať neznámy. V mene všetkých slobodných murárov mu tisíckrát ďakujem za čistotu jeho úmyslov a za jeho štedrosť.

Ak chcete doplniť jeho príspevok, vopred vám ďakujem za váš dar:
Bezpečnosť platby je zaručená platobným systémom PayPal.


Mains

 

G. Dokumentácia

St_Germain_en_Laye_-_LBF_-_cusson_-_bois_11. SLOBODNÉ MURÁRSTVO: POVEDALI STE „UNIVERZÁLNE“ ? Julian Rees (kliknite sem)

2. Andersonova Ústava a jej úpravy:

Andersonova a Desaguliersova Ústava z roku 1723, kapitola 1:

1723: ZEDNÁř JE VÁZÁN příslušností k Rádu, aby byl poslušen mravního zákona; jestliže správně pochopil Umění, nebude nikdy hloupý atheista, ani bezbožný nedouk.
Byli-li v dávných dobách zednáři povinni vyznávati náboženství svého národa, nechť bylo
jakékoliv, jest nyní uznáváno za mnohem správnější, aby vyznávali ono náboženství, v němž jsou všichni lidé zajedno, neboť ponechávákaždému jeho přesvědčení: totiž aby byli dobří a poctiví muži, čestní a spravedliví, nechť se různí vyznáním nebo přesvědčením; proto jest zednářství pojítkem a prostředkem k založení věrného přátelství mezi těmi, kteří by si jinak byli zůstali cizími.

V roku 1738 pastor Anderson zverejnil druhé vydanie svojej Ústavy, ktorej 1. kapitola trochu mení postoj slobodných murárov k náboženstvu. Náboženstvo sa tu nestotožňuje s kresťanstvom, ale s noachizmom, ktorý sa odvoláva sa na Noema a je považovaný za „prirodzené náboženstvo“, presahujúce odlišnosti jednotlivých vierovyznaní. Je teda určené pre celé ľudstvo. Toto „prirodzené náboženstvo“ bolo v 18. storočí častým predmetom myslenia osvietencov.

Murár sa zaväzuje dodržiavať morálku ako skutočný noachid (stúpenec noachizmu), ak chápe svoje povolanie čestne, nebude hlúpym bezbožníkom, ani nevzdelancom bez náboženstva, ani nebude nikdy konať proti svojmu svedomiu. Za dávnych čias sa kresťanskí murári museli prispôsobiť kresťanským zvyklostiam každej krajiny, v ktorej cestovali alebo pracovali. Murárstvo však jestvuje vo všetkých národoch, aj v tých, ktoré majú odlišné náboženstvá, a dnes je preto jedinou povinnosťou vyznávať náboženstvo, v ktorom sú si všetci ľudia zajedno (až na to, že každý brat si ponecháva vlastný názor), to znamená byť naozajstnými a dobrými ľuďmi, alebo čestnými a poctivými ľuďmi, nezáleží na označení, na náboženstvách, alebo na viere, ktorá ich odlišuje, keďže sa zhodujú na všetkých troch veľkých článkoch Noema, a to je postačujúce na zachovanie cementu lóže. Takto je murárstvo stredom jednoty, šťastným prostriedkom na zmierenie osôb, ktoré by inak museli navždy zostať vzdialení jedni od druhých.

N.B.: Irónia osudu? Toto zblíženie sa s cirkvou nezabránilo pápežovi Klementovi XII vydať v tom istom roku svoju prvú protimurársku „bulu“ In eminenti apostolatus specula.

V roku 1742 Veľká lóža Anglicka, zvaná lóža „moderných“, vydáva novú verziu, veľmi blízku pôvodnej Ústave z roku 1723.

Vzhľadom na svoju hodnosť je murár povinný poslúchať morálku; ak dobre rozumie umeniu, nikdy nebude hlúpym bezbožníkom ani nevzdelancom bez náboženstva. Za starých čias boli murári povinní v každej krajine hlásať náboženstvo svojej vlasti alebo národa, nech už bolo akékoľvek. Ale dnes, ponechajúc im vlastné a osobité názory, je vhodnejšie nasledovať náboženstvo, v ktorom sú si všetci ľudia zajedno. Spočíva v tom, že budú dobrými, úprimnými, skromnými a čestnými ľuďmi, bez ohľadu na označenie, alebo na osobnú vieru, ktoré nás môžu odlišovať: z toho vyplýva, že murárstvo je stredom jednoty a prostriedkom dosiahnutia úprimného priateľstva medzi osobami, ktoré by sa bez tohto nikdy neboli mohli vzájomne zblížiť.

V roku 1753 niekoľko anglických lóží obvinilo rád z roku 1717 z „nedbanlivosti“, ktorá bola podľa nich príčinou poklesu záujmu o slobodné murárstvo, a založili rivalskú Veľkú lóžu zvanú „Ancient“ (starobylá, prvá).

O tri roky neskôr sa stal hovorcom týchto výčitiek „starých“ „moderným“ írsky slobodný murár Laurence Dermot. Zverejnil pamflet, nazvaný Ahiman Rezon. Medzi iným vyčítal „moderným“, že zo svojich rituálov vypustili modlitby, spomínané v Starých povinnostiach a takto odkresťančili slobodné murárstvo. Je pravda, že novodobé „špekulatívne“ slobodné murárstvo, ktoré sa objavilo v Edinburgu v roku 1637, vypracovalo zasväcovací rituál Mason word a symbolické katechizmy, ktoré už týmto modlitbám neposkytovali nijaký priestor, a že v roku 1723 Anderson zladil náboženský postoj týchto „špekulatívnych murárov“ s „prírodným náboženstvom“, ktoré považoval za všeobecné a mnohokonfesné. Avšak zameranie „špekulatívneho“ slobodného murárstva, ktoré začalo s Mason word a zastávalo „prírodné náboženstvo“ nebolo teologické, ale v prvom rade filozofické, čo súviselo so záujmom jeho členov o hermeneutiku symbolického rázu.

V roku 1815, ako dôsledok tohto napätia, zverejnila Veľká zjednotená lóža Anglicka novú a doposiaľ poslednú verziu Ústavy, ktorá sa stala „nespochybniteľným základom“ „slobodomurárskej právoplatnosti (regulárnosti)“:

Murár sa zaväzuje dodržiavať morálku, ak úprimne chápe umenie, nebude nikdy hlúpym bezbožníkom ani nevzdelancom bez náboženstva. Musí chápať lepšie ako ktokoľvek iný, že Boh nevidí ako ľudia, pretože človek pozerá na vonkajší vzhľad, ale Boh pozerá na srdce. Murárovi teda musí záležať zvlášť na tom, aby nikdy nekonal proti príkazom svojho svedomia.
Nech je náboženstvo, alebo nech sú jednotlivcove náboženské obrady akékoľvek, ak verí v slávneho architekta nebies a zeme a uplatňuje sväté povinnosti morálky, tak pevné a sladké puto bratskej lásky spája slobodných murárov a cnostných ľudí každej viery. Učia sa zvažovať ľudské chyby so súcitom a snažia sa preukázať, vďaka čistote svojho správania, veľmi vysokú prevahu viery, ktorú môžu hlásať. Takto je slobodné murárstvo stredom jednoty dobrých, skutočných ľudí a šťastným prostriedkom posilnenia priateľstva medzi tými, ktorí by inak museli navždy ostať vzdialení jedni od druhých.

Väčšina slobodných murárov pozná iba prvé znenie z roku 1723 a dodržiava ho aj dnes.

 

Anderson Constitution and its amendments:

book

 Anderson and Desaguliers Constitution, 1723, Chapter 1:

In 1723: A Mason is obliged by his Tenure, to obey the moral law; and if he rightly understands the Art, he will never be a stupid Atheist or an irreligious Libertine. But though in ancient times Masons were charged in every country to be of the religion of that country or nation, whatever it was, yet it is now thought more expedient only to oblige them to that religion in which all men agree, leaving their particular Opinions to themselves: that is, to be Good men and True, or Men of Honour and Honesty, by whatever Denomination or Persuasion they may be distinguished; whereby Masonry becomes the Centre of Union and the Means of conciliating true Friendship among persons that must have remained at a perpetual distance.

In 1738, the Rev. Anderson published a second version of his Constitution with a slightly revised viewpoint regarding Masons and religion in Chapter 1. Freemasons did not identify themselves with Christianity, but Noachism (a reference to Noah), considered a "natural religion" incorporating all humanity and spanning all individual obediences. The idea of a "natural religion" was a common theme throughout the 18th Century’s Age of Enlightenment.

A Mason is obliged by his tenure to observe the moral law as a true Noachide; and if he rightly understands the Craft, he will never be a stupid Atheist or an irreligious Libertine, nor act against conscience. In ancient Times, the Christian Masons were charged to comply with the Christian usages of each country where they travelled or worked; being found in all nations, even of divers religions. They are generally charged to adhere to that religion in which all men agree (leaving each Brother to his own particular opinions); that is, to be good men and true, men of honour and honesty, by whatever names, religions, or persuasions they may be distinguished; for they all agree in the three great articles of Noah, enough to preserve the cement of the lodge. Thus Masonry is the Centre of Union, and the happy means of conciliating persons that otherwise must have remained at a perpetual distance.

(N.B.) Isn’t this ironic? The joining together with Christianity did not prevent Pope Clement XII from launching his first anti-Masonic attack, In eminenti apostolatus specula,the same year.

In 1742, the so-called "modern" Grand Lodge of England published a new version that was very similar to the original Constitution of 1723.

A Mason is obliged by his Tenure, to obey the moral law; and if he rightly understands the Art, he will never be a stupid Atheist or an irreligious Libertine. In ancient times Masons were charged in every country to be of the religion of that country or nation, whatever it was. But today, leaving their particular Opinions to themselves, it is now thought more expedient only to oblige them to that religion in which all men agree. It consists of being Good men and True, or Men of Honour and Honesty, by whatever Denomination or Persuasion they may be distinguished; whereby Masonry becomes the Centre of Union and the Means of conciliating true Friendship among persons that must have remained at a perpetual distance.

In 1753, several British lodges that had in 1717 accused the obedience of ''negligence'' would form the root of the alienation suffered by the Freemasons, building a rival so-called "ancient" Grand Lodge.

Three years later, by making himself the spokesman for the "old" and "modern" conflict, the Irish Freemason Laurence Dermott published a pamphlet entitled Ahiman Rezon. He accused the "moderns" of removing the prayers from their rites stated in the Old Duties, and taking the Christian faith out of Masonry, among other claims. It is a fact that "speculative" Masonry made an appearance in Edinburgh around 1637, having developed a Mason Word initiation ritual and symbolic catechisms that no longer involved prayers. In 1723, Anderson had aligned the religious positions of these speculative Masons with the "natural religion" he regarded as universal and multi-confessional. But the tone of this "speculative" Masonry, inaugurated by Mason Word and a proponent of natural religion, was not theological: it was philosophical more than anything due to its members’ adhesion to a symbolic type of hermeneutics.

A Mason is obliged by his Tenure to believe firmly in the true Worship of the eternal God, as well as in all those sacred Records which the Dignitaries and Fathers of the Church have compiled and published for the Use of all good Men: So that no one who rightly understands the Art, can possibly tread in the irreligious Paths of the unhappy Libertine, or be induced to follow the arrogant Professors of Atheism or Deism; neither is he to be stained with the gross Errors of blind Superstition, but may have the Liberty of embracing what Faith he shall think proper, provided at all Times he pays a due Reverence to his Creator, and by the World deals with Honour and Honesty ever making that golden Precept the Standard-Rule of his Actions, which engages, to do unto all Man as he would they should do unto him: For the Craft, instead of entering into idle and unnecessary Disputes concerning the Different Opinions and Persuasions of Men, admits into the Fraternity all that are good and true; whereby it hath brought about the Means of Reconciliation amongst Persons, who, without that Assistance, would have remained at perpetual Variance.

As a result of these tensions, in 1815 the United Grand Lodge of England published a new, and to date, the latest version of the Constitution that became the "indisputable basis" of the "Masonic order":

 

A Mason is obliged, by his tenure, to obey the moral law; and if he rightly understands the art he will never be a stupid Atheist or an irreligious Libertine. He, of all men, should best understand that God seeth not as man seeth; for man looketh at the outward appearance, but God looketh to the heart. A Mason is, therefore, particularly bound never to act against the dictates of his conscience. Let a man's religion or mode of worship be what it may, he is not excluded from the order provided he believe in the Great Architect of heaven and earth, and practise the sacred duties of morality, the strong bond and sweet brotherly love unites Masons and virtuous men of all faiths. They learn to consider human error with compassion and try to demonstrate, through the purity of their conduct, the high superiority of faith that they profess. Thus Masonry is the centre of union between good and true men, and a happy means to reconcile friendship between those who should otherwise remain far apart from each other.

Most Freemasons only know the first version from 1723 and still respect it today.

3. Projekt Konfederácia

 [Späť na obsah]

 


Notes

1Rozlúštiť zakódovaný text si vyžaduje úsilie a toto vynaložené úsilie pomáha lepšie pochopiť jeho zmysel. Alchymisti postupovali rovnako, pre tie isté príčiny. Umberto Eco otvára svoje geniálne Foucaultovo kyvadlo, „najväčší najmenej čítaný bestseller na svete“, citátom Heinricha Cornelia Agrippu von Nettesheim De occulta philosophia, ktorý to potvrdzuje. Pre vás sme napísali toto dielo, synovia doktríny a vedy. Čítajte túto knihu pozorne, sústreďte sa so zámerom, ktorý sme v nej roztrúsili na viacerých miestach: to, čo sme zahalili na jednom mieste, sme oslávili na inom, aby to vaša múdrosť mohla pochopiť

2„Otvorené“ rády sú prístupné všetkým, ktorí si vážia slobodomurárske ideály, ale chcú ich uplatňovať s úplnou slobodou myslenia. „Uzatvorené“ alebo „vyhradené“ rády stoja na rovnakých základoch, ale riadia sa takmer nemennými pravidlami a prijímajú len takých nových členov, ktorí ich nebudú spochybňovať.

Treba spresniť, že pomenovanie „otvorené“ a „uzatvorené“ rády neobsahuje nijaké hodnotenie? Ak má byť spoločnosť životaschopná, tak rovnako potrebuje „konzervatívnych“ a „progresívnych“ členov. Uchovávanie tradícií je rovnako dôležité, ako schopnosť obnovovať. Vo vzťahu k slobodnému murárstvu a ku krajinám, v ktorých pôsobí, majú oba postoje svoje miesto a mali by vedieť spolunažívať. 

3Tieto organizácie jestvujú inde a každý sa môže stať ich členom bez toho, aby prešiel cez slobodné murárstvo.

Poznámka pre každý prípad: iniciačná povaha slobodného murárstva nevylučuje dobročinnosť, ani nárysy o spoločenských otázkach, pretože aj jedno, aj druhé sa môžu podieľať na zasväcujúcom postupe. (O tomto názore podrobnejšie ďalej.) 

4Úsilie o zjednotenie dvoch prúdov slobodného murárstva neznamená, že Konfederácia musí prijať akúkoľvek skupinu, ktorá sa chváli menom „slobodné murárstvo“ bez toho, aby mala niečo spoločné s európskou zasväcujúcou tradíciou: pozrite ďalej kapitolu o spôsobe nadobudnutia členstva.